Akumulácia železa v pečeni spôsobuje zjazvenie pečene (cirhózu) a zvyšuje riziko vzniku rakoviny pečene.
Dedičná hemochromatóza je dedičná (genetická) porucha, pri ktorej dochádza k nadmernému hromadeniu železa v tele (preťaženie železom). Je to bežná genetická porucha medzi belochmi v Spojených štátoch, ktorá postihuje približne 1 milión ľudí v Spojených štátoch. Jedinci postihnutí dedičnou hemochromatózou nemusia mať žiadne príznaky alebo príznaky (a majú normálnu dĺžku života), alebo môžu mať závažné príznaky a príznaky preťaženia železom, ktoré zahŕňajú sexuálnu dysfunkciu, srdcové zlyhanie, bolesti kĺbov, cirhózu pečene, cukrovku, únavu a stmavnutie kože.
Normálny obsah železa v tele je tri až štyri gramy. Celkové množstvo železa v tele je starostlivo kontrolované. Telo stráca jeden mg železa denne z potu a buniek, ktoré sa vylučujú z kože a vnútornej výstelky čriev. Ženy tiež strácajú v priemere jeden mg železa denne menštruáciou. U normálnych dospelých črevá absorbujú jeden mg železa denne z potravy, aby nahradili stratené železo, a preto nedochádza k nadmernému hromadeniu železa v tele. Keď sú straty železa väčšie, z potravy sa absorbuje viac železa.
U jedincov s dedičnou hemochromatózou je denná absorpcia železa z čriev väčšia ako množstvo potrebné na nahradenie strát. Keďže normálne telo nedokáže zvýšiť vylučovanie železa, absorbované železo sa hromadí v tele. Pri tejto rýchlosti akumulácie železa môže muž s hemochromatózou akumulovať 20 gramov celkového telesného železa do veku 40 až 50 rokov. Toto prebytočné železo sa ukladá v kĺboch, pečeni, semenníkoch a srdci, čo spôsobuje poškodenie týchto orgánov a príznaky a symptómy hemochromatóza. Ženy s hemochromatózou akumulujú železo pomalšie ako muži, pretože strácajú viac železa ako muži v dôsledku straty železa pri menštruácii a dojčení. Preto sa u nich zvyčajne prejavia príznaky a symptómy poškodenia orgánov v dôsledku prebytku železa o 10 rokov neskôr ako u mužov.
Vysoké hladiny feritínu môžu naznačovať poruchu ukladania železa, ako je hemochromatóza.
Príznaky vznikajú, pretože železo sa hromadí v orgánoch a vedie k deštrukcii a strate normálnej funkcie.
Ďalšími príčinami vysokej hladiny feritínu sú chronické zápalové stavy, ako je ochorenie pečene alebo reumatoidná artritída alebo niektoré typy rakoviny.
Prečítajte si o feritínovom krvnom teste »
Dedičná hemochromatóza je autozomálne recesívna porucha, čo znamená, že jedinec má možnosť vyvinúť preťaženie železom iba vtedy, keď pár abnormálnych génov zdedí od oboch rodičov. (Autozomálna recesívna porucha sa líši od autozomálne dominantnej poruchy, pri ktorej sa u jednotlivcov môže vyvinúť choroba zdedením jediného abnormálneho génu iba od jedného rodiča.)
Ľudské telo sa skladá z biliónov buniek. Vo vnútornom jadre (jadre) každej bunky sú chromozómy. Každá ľudská bunka má dve sady 23 chromozómov (spolu 46 chromozómov). Každá sada je dedená od jedného rodiča. Chromozómy obsahujú DNA, ktorá nesie gény, ktoré riadia všetky telesné funkcie vrátane bunkového metabolizmu, vzhľadu, výšky, inteligencie, farby vlasov a očí a iných fyzických vlastností. Defekty v DNA (tiež nazývané mutácie) sa prenášajú z generácie na generáciu a niekedy môžu spôsobiť choroby.
S dedičnou hemochromatózou sú spojené predovšetkým dve mutácie; C282Y a H63D. Čísla 282 a 63 označujú lokalizáciu defektov na HFE géne umiestnenom na chromozóme číslo 6. Jedinec, ktorý zdedí dve mutácie C282Y (jedna od každého rodiča), sa nazýva homozygot C282Y a má významnú šancu na rozvoj hemochromatózy. V skutočnosti homozygoti C282Y zodpovedajú za väčšinu prípadov dedičnej hemochromatózy. Pacienti, ktorí zdedia jednu mutáciu C282Y od jedného rodiča a ďalšiu mutáciu H63D od iného rodiča, sa nazývajú zložený heterozygot, čo predstavuje malý počet prípadov dedičnej hemochromatózy.
Ľudia s včasnou hemochromatózou nemajú žiadne príznaky a nevedia o svojom stave. Ochorenie môže byť podozrivé, keď sa pri rutinnom vyšetrení krvi zaznamenajú zvýšené hladiny železa v krvi.
Väčšina pacientov s hemochromatózou je diagnostikovaná vo veku 30 až 50 rokov; a asi 75 % nemá žiadne príznaky. Hemochromatóza sa zistí, keď sa v rámci rutinných krvných testov zistia zvýšené hladiny železa v krvi; alebo keď sa merajú hladiny železa v krvi ako v skríningových štúdiách u rodinných príslušníkov pacientov s dedičnou hemochromatózou. Niektorým pacientom sa diagnostikuje hemochromatóza, keď ich lekári vykonajú hladiny železa v krvi ako súčasť hodnotenia abnormálneho zvýšenia hladín pečeňových enzýmov, AST a ALT v krvi. Môžu sa však vyskytnúť príznaky bronzovania kože alebo hyperpigmentácie (asi u 70 % sa tento príznak nakoniec rozvinie), cukrovka, ochorenie pečene, artropatia, hypogonadizmus, kardiomyopatia a impotencia alebo žiadna menštruácia (amenorea), čo môže naznačovať potrebu ďalších skríningových testov, ako napr. saturácia transferínu a ďalšie krvné a pečeňové testy.
Existuje niekoľko krvných testov, ktoré odrážajú množstvo železa v tele; hladina feritínu, hladina železa, celková väzbová kapacita železa (TIBC) a saturácia transferínu.
Feritín je krvný proteín, ktorého hladiny korelujú s množstvom železa uloženého v tele. Hladiny feritínu v krvi sú zvyčajne nízke u pacientov s anémiou z nedostatku železa a sú vysoké u pacientov s hemochromatózou a inými stavmi, ktoré spôsobujú zvýšenie hladín železa v tele. Keďže feritín môže byť zvýšený aj pri niektorých infekciách, ako je vírusová hepatitída a iné zápalové stavy v tele, samotná zvýšená hladina feritínu nestačí na presnú diagnostiku hemochromatózy.
Sérové železo, TIBC a saturácia transferínu sa často vykonávajú spoločne. Sérové železo je mierou množstva železa v sére (tekutá časť krvi). TIBC je miera celkového množstva železa, ktoré môže byť prenášané v sére transferínom, proteínom, ktorý prenáša železo v sére z jednej časti tela do druhej. Saturácia transferínu je číslo vypočítané vydelením sérového železa hodnotou TIBC – je to číslo, ktoré vyjadruje, koľko percent transferínu sa používa na transport železa. U zdravých jedincov je saturácia transferínu medzi 20 % a 45 %. U pacientov s anémiou z nedostatku železa sú sérové železo a saturácia transferínu abnormálne nízke; a u pacientov s dedičnou hemochromatózou môže byť saturácia železa v sére a transferínu abnormálne vysoká. V dôsledku toho, ak je saturácia transferínu približne 45 % alebo vyššia, mala by sa vyšetriť prítomnosť mutácií C282Y alebo H63D, aby sa potvrdila diagnóza dedičnej hemochromatózy.
Keďže sérové železo môže byť zvýšené jedením a môže počas dňa kolísať, merania sérového železa by sa mali vykonávať nalačno, zvyčajne ráno pred raňajkami.
Najpresnejším testom na diagnostiku hemochromatózy bývalo meranie obsahu železa v pečeňovom tkanive získané biopsiou. Biopsia pečene zahŕňa odobratie vzorky pečeňového tkaniva na analýzu a zvyčajne sa vykonáva ihlou v lokálnej anestézii. Po znecitlivení kože a pod ňou ležiacich tkanív lekár zavedie ihlu do pečene cez pravú dolnú časť hrudného koša, niekedy pod vedením ultrazvuku. Tkanivo získané ihlou sa skúma pod mikroskopom na príznaky aktívneho ochorenia pečene, fibrózu a cirhózu (trvalé zjazvenie) a obsah železa (zvyčajne výrazne zvýšený pri hemochromatóze).
Biopsia pečene má aj prognostickú hodnotu, pretože zisťuje, či pacient už nemá nezvratnú pokročilú cirhózu. Pacienti s hemochromatózou, ktorí majú normálnu biopsiu pečene, majú dlhovekosť podobnú ako ostatní zdraví dospelí, ak sú adekvátne liečení, zatiaľ čo pacienti s cirhózou v dôsledku hemochromatózy majú výrazne zníženú životnosť. Okrem toho, u pacientov s cirhózou, u ktorých sa vyvinie rakovina pečene (hepatocelulárny karcinóm), je podstatne vyššie ako u normálnych jedincov, dokonca aj pri adekvátnej liečbe preťaženia železom pomocou flebotómie. S novším genetickým testovaním by sa však táto invazívna technika mala používať iba za určitých podmienok a používa sa len zriedka.
Gén pre dedičnú hemochromatózu bol identifikovaný v roku 1996. Gén sa označuje ako gén HFE. Hereditárna hemochromatóza je u väčšiny pacientov spojená s dvomi mutáciami génu HFE; C282Y a H63D. V súčasnosti väčšina vyšetrovateľov považuje detekciu týchto génov za diagnózu dedičnej hemochromatózy.
Homozygot C282Y je osoba, ktorá zdedila jeden mutovaný gén C282Y od každého rodiča. U homozygota C282Y sa predpokladá značné riziko rozvoja choroby z preťaženia železom. Nie u každého homozygota C282Y sa však vyvinie preťaženie železom.
Heterozygot zložený z C282Y/H63D je osoba, ktorá zdedila jeden mutovaný gén C282Y od jedného rodiča a druhý mutovaný gén H63D od druhého rodiča. Väčšina zložených heterozygotov má normálne hladiny železa, hoci u niektorých sa môže vyvinúť mierne až stredne ťažké preťaženie železom.
Heterozygot C282Y je osoba, ktorá zdedila jeden mutovaný gén C282Y od jedného rodiča a druhý normálny gén HFE od druhého rodiča. Deti narodené z dvoch heterozygotov C282Y majú 25 % šancu, že budú homozygotmi C282Y, a preto budú vystavené riziku rozvoja hemochromatózy. U heterozygota C282Y sa nevyvinie preťaženie železom.
Algoritmus na diagnostiku dedičnej hemochromatózy je nasledujúci:
Kto by mal podstúpiť biopsiu pečene?
Nie všetci pacienti s hemochromatózou musia podstúpiť biopsiu pečene. Účelom biopsie pečene je identifikovať pacientov s cirhózou a vylúčiť iné možné ochorenia pečene. (Pacienti s hemochromatózou a cirhózou majú zvýšené riziko komplikácií, najmä rakoviny pečene.)
Mladí pacienti (vo veku <40 rokov), ktorí sú homozygotmi C282Y s normálnymi pečeňovými krvnými testami a hladinami feritínu v sére <1000 ng/ml, majú veľmi nízke riziko cirhózy pečene. Preto môžu byť títo pacienti liečení terapeutickou flebotómiou bez biopsie pečene. Ich prognóza je pri adekvátnej liečbe výborná.
U starších pacientov (vo veku> 40 rokov), ktorí majú hladiny feritínu v sére> 1000 ng/ml a majú abnormálne zvýšené pečeňové krvné testy, sa už mohla vyvinúť cirhóza. Lekári môžu týmto pacientom odporučiť biopsiu pečene za predpokladu, že je pre nich bezpečné podstúpiť biopsiu pečene.
Najúčinnejšou liečbou hemochromatózy je redukcia železa v tele pomocou flebotómie (odber krvi z ramenných žíl). Jedna jednotka krvi, ktorá obsahuje 250 mg železa, sa zvyčajne odoberá každý jeden až dva týždne. Sérový feritín a saturácia transferínu sa kontrolujú každé dva až tri mesiace. Keď sú hladiny feritínu pod 50 ng/ml a saturácia transferínu pod 50 %, frekvencia flebotómií sa zníži na každé dva až tri mesiace. Keď je hemochromatóza diagnostikovaná včas a je účinne liečená, je možné úplne zabrániť poškodeniu pečene, srdca, semenníkov, pankreasu a kĺbov a pacienti si zachovajú normálny zdravotný stav. U pacientov s potvrdenou cirhózou môže účinná liečba zlepšiť funkciu srdca, farbu kože a cukrovku. Cirhóza je však nezvratná a riziko vzniku rakoviny pečene zostáva.
Výhody terapeutickej flebotómie pri hemochromatóze sú nasledovné:
Rakovina pečene (hepatóm alebo hepatocelulárna rakovina) sa vyskytuje hlavne u pacientov s cirhózou. Preto by pacienti s hemochromatózou a cirhózou mali mať každých šesť mesiacov ultrazvukové vyšetrenie brucha a krvné testy na alfa-fetálny proteín (proteín produkovaný rakovinou pečene).