Keď stojíme pred otázkou, ktorá strava je najlepšia pre naše osobné zdravie, odpoveď nie je jednoduchá. Individuálna reakcia na diétne zásahy sa značne líši a hlavnú úlohu pravdepodobne zohráva črevná mikroflóra. Zloženie črevnej mikroflóry však ovplyvňuje niekoľko faktorov, ako je genetika, dlhodobé stravovacie návyky, hygiena, geografická poloha, cvičenie, ako aj užívanie antibiotík a probiotík, čo sťažuje štúdium. Prispôsobené štúdie výživy majú za cieľ predpovedať klinickú odpoveď na diétne zásahy na základe mikrobiálneho zloženia, na ľuďoch sa však uskutočnilo len málo štúdií.
Obezita a syndróm dráždivého čreva (IBS) predstavujú najlepšie príklady prípravných prác vykonaných v tejto oblasti výskumu. Viac ako tretina svetovej populácie trpí nadváhou alebo obezitou, zatiaľ čo IBS postihuje 11 %. Hoci presné mechanizmy nie sú úplne pochopené, vedci sa domnievajú, že črevná mikroflóra prispieva k obom zdravotným stavom. Napríklad sa ukázalo, že črevná mikroflóra ovplyvňuje zápalové reakcie, syntézu triglyceridov a hladinu cukru v krvi u obéznych pacientov.
Obezita a syndróm dráždivého čreva (IBS) predstavujú najlepšie príklady prípravných prác vykonaných v tejto oblasti výskumu
Veľkú pozornosť si získala úloha jednotlivých biologických faktorov a faktorov životného štýlu pri kontrole hladiny cukru v krvi a reakcii na diétne liečby. Nedávny prehľad analyzoval 8 štúdií, ktoré skúmali, ako zloženie črevnej mikroflóry môže ovplyvniť reakciu na diétne zásahy. Konkrétne sa diétne intervencie zameriavali na zlepšenie chudnutia alebo hladín cukru v krvi po konzumácii jedla u obéznych pacientov alebo na zníženie symptómov u pacientov s IBS.
Najvýznamnejšia štúdia bola vykonaná na 800 účastníkoch, ktorých hladina glukózy v krvi bola monitorovaná po diéte s nízkym obsahom sacharidov (50 g sacharidov/deň) počas jedného týždňa. Zvýšené hladiny cukru v krvi po jedle pozitívne korelovali s jedincami, ktorí mali vyššie hladiny špecifických skupín baktérií, ako sú Proteobacteria, Enterobacteriaceae a Actinobacteria. Je zaujímavé, že zloženie črevnej mikroflóry viac predpovedalo reakciu na hladinu cukru v krvi človeka po jedle ako samotný príjem kalórií alebo sacharidov.
Čoraz viac pozornosti sa venuje úlohe, ktorú zohrávajú jednotlivé biologické faktory pri kontrole hladiny cukru v krvi a reakcii na diétne liečby
Naopak, dôkazy sú nekonzistentné na podporu použitia zloženia mikroflóry na presné predpovedanie reakcií na nízky FODMAP diéta u pacientov s IBS. Diéta s nízkym obsahom FODMAP obmedzuje príjem špecifických fermentovateľných uhľohydrátov (t.j. oligo-, di-, monosacharidov a polyolov) v nádeji, že zníži symptómy, ako je plynatosť, hnačka a zápcha. U účastníkov, ktorí reagovali na diétu vs. tí, ktorí nereagovali, sa trvalo nenašli žiadne špecifické skupiny baktérií, čo naznačuje, že v tomto stave môžu byť v hre iné metabolické faktory.
Ako ukazujú tieto výsledky, štúdie o personalizovanej výžive sa ťažko uskutočňujú. Výskum personalizovanej výživy je stále v plienkach. Je to však čoraz dôležitejšia oblasť výskumu, ktorá nám jedného dňa môže pomôcť plánovať lepšie nutričné intervencie pre pacientov, na ktoré budeme lepšie reagovať.
Odkaz: Biesiekierski JR, Jalanka J, Staudacher HM. Môže zloženie črevnej mikrobioty predpovedať reakciu na diétne liečby? živiny 2019. doi:10.3390/nu11051134