Akútna apendicitída má špecifické miesto medzi chorobami integrovanými do skupiny „akútne brucho“. Dá sa to usúdiť už preto, že akútny zápal slepého čreva je nielen najčastejšou diagnózou, s ktorou lekári izbového a akútneho manažmentu mesta posielajú do liečební pacientov s akútnym ochorením dutiny brušnej, ale že je to aj najčastejšia diagnóza. časté zo všetkých chorôb "akútneho brucha". Nakoniec tvorí najväčšiu skupinu. Podľa Yu. Yu. Dzhanelidze a I. M. Rokhlin, 66 % všetkých pacientov s fenoménom „akútneho brucha“ bolo odoslaných do Leningradského ústavu ambulancie s diagnózou akútny zápal slepého čreva. Podľa materiálov nemocnice Kuibyshev a ďalších nemocníc Leningradu asi 3/4 pacientov, ktorí prichádzajú kvôli "akútnemu bruchu", sú pacienti s akútnou apendicitídou. Približne to isté hovorí o počte vykonaných operácií týkajúcich sa apendicitídy. Takže podľa nemocnice v Kuibyshev (Leningrad), 75% operácií vykonaných v núdzovom poriadku sú operácie pre akútny zápal slepého čreva.
Akútny zápal slepého čreva má medzi inými chorobami zo skupiny "akútneho brucha" osobitný význam. napokon aj tým, že rôzny klinický obraz, ktorý sa pri ňom stretáva v závislosti od poskytnutia červovitého výhonku v brušnej dutine a od fázy zápalového procesu, dáva dôvod miešať toto ochorenie s inými chorobami nielen brušnej dutiny, ale aj hrudnej a dokonca aj s infekčným. Je známe, že s klinickými javmi spojenými s akútnym zápalom slepého čreva, a tým je potrebné splniť diagnózu akútneho zápalu slepého čreva pri ochoreniach, ktoré nesúvisia nielen s červovitým výhonkom a slepým črevom, ale aj všeobecne s črevnou cestou, napríklad pri rôznych srdcových záchvatoch, pľúcnych a pleurálnych procesoch, pri malárii, chrípke a pod. percento diagnostických chýb stále nie je malé. Podľa MA A z bolí aj u pacientov s akútnym zápalom slepého čreva, ktorí prišli v rokoch 1936 — 1946 na kliniku nemocničnej chirurgie jedného z liečebných ústavov, 13,8 % malo zlú diagnózu príjmu a diagnostické chyby pri kontrole. na klinike robilo 1,4%.
Na základe skúseností z nemocnice v Kuibyshev sme boli presvedčení, že počet chybných diagnóz od lekárov izbového a akútneho manažmentu sa v posledných rokoch výrazne zmenšil. Dosiahnutým úspechom pri rozpoznávaní apendicitídy sme, samozrejme, zaviazaní k pozornosti, ktorú štúdiu tejto choroby venovali a venovali sovietski chirurgovia.
Symptomatológia akútnej apendicitídy je rozvinutá tak dobre, že jej diagnóza sa stala dostupnou nielen pre začínajúceho chirurga, ale aj lekárov iných odborností. To, ako skoro po začiatku záchvatu sa takíto pacienti dostanú do nemocnice, môže slúžiť ako dobrý indikátor stavu rozpoznania akútnej apendicitídy. Dá sa z nej usudzovať, aký čas potrebuje lekár extra nemocničnej siete na rozpoznanie choroby.
Ak v tridsiatych rokoch 50 % pacientov s akútnym zápalom slepého čreva previezli do nemocníc r. Leningrad počas prvých 24 hodín a 80 % pacientov počas 48 hodín (LISP), potom teraz, na materiáli nemocnice v Kuibyshev, z 996 viac ako 70 % operovaných v súvislosti s akútnou apendicitídou pacientov bolo doručených počas prvých 24 hodín a pred uplynutie 48 hodín — 95 % všetkých pacientov s akútnou apendicitídou. Podobné údaje o materiáloch kliník a nemocníc ZSSR poskytli aj iní autori (M. A. Azina, Item G. Yu r to about atď.). Táto okolnosť má veľkú praktickú hodnotu, nielen vo všeobecnosti dokazuje dosiahnutú úspešnosť v oblasti diagnostiky tohto ochorenia, ale okrem iného naznačuje aj skoršiu diagnostiku ochorenia, a tým aj vhodnú prevenciu úmrtnosti naň.
Nie je pochýb o tom, že patologické zmeny v výhonku závisia od trvania choroby. Spravidla ide o výraznejšie, ako viac prejdený čas od svojho začiatku. Je zrejmé, že skoršia hospitalizácia pacientov s akútnym zápalom slepého čreva musí viesť k tomu, že títo pacienti budú vystavení operácii ešte vtedy, keď zápalový proces v výhonku alebo len začal, alebo nestihol prejsť ešte cez sliznicu. Chirurgom je „šikovnosť“ slepého čreva známa skutočnosť, že patoanatomické zmeny na výhonku sa vyvíjajú rýchlejšie ako klinické prejavy. Zaujímavé sú z tohto hľadiska údaje uvádzané N. G. S o s N I až o v y v m. Zo 63 pacientov, ktorí zomreli po operácii na akútnu apendicitídu, 31, teda takmer polovicu, previezli do nemocnice po 48 hodinách. Včasná hospitalizácia pacientov s akútnou apendicitídou nepochybne znižuje a riziko podania preháňadla pacientovi, ktoré tak zhoršuje prognózu ochorenia, prudko zvyšuje úmrtnosť naň. Pokles úmrtnosti poukazuje na značný úspech, ktorý dosiahli sovietski chirurgovia pri liečbe akútnej apendicitídy z nej. Ak to bolo pred 15 letmi vyjadrené v percentách (Yu. Yu. Dzhanelidze — 3,2 %), tak teraz sa to už meria jednotkovými podielmi.
Takže z 996 pacientov operovaných v nemocnici Kuibyshev na akútnu apendicitídu iba 2 osoby, teda asi 0,2% zomreli.
Na základe uvedeného je zrejmé, že sú kladené stále väčšie a veľké požiadavky na lekár privolal pacienta s akútnym zápalom slepého čreva. Úlohu nielen správne diagnostikovať chorobu, ale aj dať ju do možno skoršieho času, by chirurg mohol operovať pacienta s akútnym zápalom slepého čreva, ale nie (na to sú stanovené komplikácie posledného. Nepochybne skôr pacient s týmto ochorením podstúpi operáciu, je viac než pravdepodobné, že proces nepresiahol stále hlienovitý výhonok, pravdepodobný je najmä priaznivý priebeh a výsledok ochorenia.
Teraz ide o viac pri diagnostike akútnej apendicitídy sa neobmedzujú len na všeobecnú diagnózu ochorenia, ale majú za cieľ odlíšiť aj jeho patoanatomický charakter.
Pokusy byť základom pre klinickú klasifikáciu akútneho zápalu slepého čreva patoanatomické zmeny v výhonku boli pri strata faktu, že klinické prejavy ochorenia nie vždy idú paralelne s týmito zmenami.Okrem toho, patoanatomické klasifikácie akútneho apenditsitsu majú za cieľ zobraziť čo najtvrdšie všetky anatómie c zmeny zistené v každom jednotlivom prípade akútnej apendicitídy. A v tom spočíva aj ich malá vhodnosť na praktické účely.
Naozaj je nepravdepodobné očakávať, že každá patoanatomická zmena výhonku, ktorá sa prejaví v klinickom obraze choroby, je povinná, najmä ak berte do úvahy, že patoanatomické formy akútnej apendicitídy sú len štádiami zápalového procesu v výhonku. Rovnaká akútna apendicitída môže byť katarálna, deštruktívna, lokalizovaná, progredujúca v závislosti od štádia, v ktorom sa nachádza pri diagnóze. Na druhej strane by bolo nesprávne domnievať sa, že patoanatomické zmeny sa v klinickom obraze choroby vôbec neprejavia, že pokusy o patoanatomickú diagnostiku akútnej apendicitídy je potrebné uznať za neliečiteľné. Domnievam sa, že ak sa oslobodíme od detailov patoanatomického procesu v výhonku, ak vezmeme do úvahy len najdôležitejšie, nodálne štádiá procesu, potom je do určitej miery možná aj patoanatomická diagnóza akútneho slepého čreva.
Za takéto patoanatomické štádiá apendicitídy je potrebné brať do úvahy po prvé štádium, keď je zápalový proces ohraničený len výhonkom, po druhé, keď proces presahoval už výhonok a okolité tkanivá – pobrušnicu, epiploón, črevo sú v ňom zapojené slučky — a napokon tam, kde zápalový proces skomplikovala celková peritonitída a do popredia vystupuje v chorobnom obraze posledný.
Praktickí chirurgovia pri diagnostike apendicitídy by sa teda mohli obmedziť na jej tieto formy:1) takzvaná endoapendicitída (kam vstupuje:apendikulárna kolika, katarálna, flegmonózna apendicitída, výhonkový empyém), 2) periapendicitída alebo apendikulárny infiltrát (deštruktívna apendicitída, krytá perforácia výhonku) a napokon , 3) apendicitída v štádiu viac či menej exprimovanej peritonitídy.
Okrem diagnostiky patoanatomickej formy akútnej apendicitídy sa v súčasnosti pripisuje veľký význam lokálnej diagnostike, tj. diagnostika poskytovania zapáleného výhonku v brušnej dutine. Je to dôležité, pretože pri niektorých príznakoch výhonku sa symptómy, charakteristické vo všeobecnosti pre apendicitídu, nemôžu prejaviť, alebo naopak, môžu sa vyskytnúť symptómy, ktoré sú charakteristické pre akúkoľvek inú chorobu. Lokálna diagnostika pri akútnej apendicitíde je dôležitá aj v zmysle včasného záchytu komplikácií, ktoré sú vlastné apendicitíde len s určitým zabezpečením výhonku v dutine brušnej.
Diagnóza akútnej apendicitídy v takom objeme, ako je uvedené sa zvyčajne vykonáva niekoľkými spôsobmi — klinicky, laboratórne a operačne. Doposiaľ z týchto ciest má hlavnú hodnotu klinické skúšanie pacienta, teda údaje, ktoré lekár získava pomocou bežných, vždy mu dostupných diagnostických pomôcok. Táto klinická diagnóza pozostáva z účtovania údajov získaných prieskumom a z účtovania výsledkov výskumu pacienta.
ANAMNÉZA
Anamnéza vitae pacienta poskytuje málo údajov na diagnostiku akútnej apendicitídy. Pokusy zachytiť komunikáciu medzi akútnym zápalom slepého čreva a profesiou pacienta neboli korunované úspechom. Pohlavie pacienta sa zjavne neodráža ani vo frekvencii ochorenia akútnej apendicitídy. Ak sa v literatúre stretáva aj poučka o veľkej predispozícii žien k ochoreniu akútnym zápalom slepého čreva, tak to treba robiť skôr na úkor omylov v diferenciálnej diagnostike medzi akútnym zápalom slepého čreva a akútnymi ochoreniami u nich generatívnych orgánov.
Určitú hodnotu pri diagnóze akútnej apendicitídy má zohľadnenie veku pacienta. Je známe, že najčastejšie ochorejú ľudia v najkvitnutejšom veku od 20 do 40 rokov a naopak, starí muži a deti sú chorí zriedkavejšie.
Nie je toľko údajov na diagnostiku akútnych apendicitídu možno získať aj z anamnesis morbi. Len to, čo sa dá pomerne často založiť anketou a s čím je potrebné počítať. Naozaj, napriek presadzovaniu potreby včasnej hospitalizácie medzi populáciou pacientov s akútnym zápalom slepého čreva, napokon len asi 20% týchto pacientov je hospitalizovaných s prvým záchvatom choroby. Je zrejmé, že keďže 80 % pacientov prešlo už jedným alebo viacerými záchvatmi, zistí sa to pri prieskume pacienta. Pri diagnostike akútnej apendicitídy je potrebné trochu rátať s ochoreniami, ktoré pacient mal už skôr a ktoré možno dať do príčinnej súvislosti s akútnou apendicitídou.
Sťažnosti pacienta priamo súvisiace s Toto ochorenie má veľký význam pre diagnostiku akútnej apendicitídy. Tie, rovnako ako údaje získané výskumom pacienta, zohrávajú kľúčovú úlohu pri stanovovaní diagnózy.