Melanóza coli je stav zvyčajne spojený s chronickým užívaním laxatív, pri ktorom sa tmavý pigment ukladá v lamina propria (jednej z výstelkových vrstiev) hrubého čreva (hrubého čreva). Ukladanie pigmentu má za následok charakteristické tmavohnedé až čierne sfarbenie sliznice hrubého čreva. Tento stav sa niekedy nazýva pseudomelanosis coli, pretože pigmentové usadeniny pozostávajú z pigmentu známeho ako lipofuscín a neobsahujú melanín, ako to naznačuje termín „melanóza“. Lipofuscín je bunkový pigment, ktorý sa tvorí pri zničení buniek, často nazývaný pigment „opotrebenia“, ktorý sa nachádza v celom tele.
Tmavá farba črevnej výstelky môže byť jednotná alebo vzorovaná a sfarbenie môže byť mierne alebo veľmi výrazné. Intenzita a vzor sfarbenia sa môžu dokonca líšiť medzi rôznymi miestami v hrubom čreve jednej osoby. Stav sa môže zvrátiť aj po prerušení užívania laxatív. V niektorých prípadoch sa stena hrubého čreva javí ako normálna pre oko, ale mikroskopické hodnotenie biopsií patológom odhalí oblasti pigmentu vo výstelke hrubého čreva. Pigment v melanosis coli sa nehromadí v polypoch alebo nádoroch hrubého čreva.
Melanosis coli nespôsobuje príznaky.
Kolonoskopia je postup, ktorý umožňuje vyšetrovateľovi (zvyčajne gastroenterológovi) zhodnotiť vnútro hrubého čreva (hrubého čreva alebo hrubého čreva). Kolonoskop je štyri stopy dlhá ohybná trubica s hrúbkou prsta s kamerou a zdrojom svetla na jej špičke. Špička kolonoskopu sa zasunie do konečníka a potom sa pomaly posúva pod kontrolou zraku do konečníka a cez hrubé črevo zvyčajne až do slepého čreva, čo je prvá časť hrubého čreva. Zvyčajne je tiež možné vstúpiť a vyšetriť posledných pár palcov tenkého čreva (terminálne ileum).
Prečítajte si viac o kolonoskopiách »
Melanosis coli je zvyčajne výsledkom chronického užívania laxatív zo skupiny antranoidov. Niektoré príklady antranoidných laxatív sú senna (sennosidy; Senocot, Senokot EXTRA a iné) a deriváty rebarbory. Mnohé z týchto laxatív sa používajú už stovky rokov. V roku 1997 americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) zakázal používanie obľúbeného antranoidného laxatíva fenolftaleínu kvôli obavám, že by mohol byť karcinogénny (spôsobujúci rakovinu). Štúdie na zvieratách ukázali, že extrémne vysoké dávky fenolftaleínu viedli k nádorom u zvierat, ale nikdy sa nepreukázalo, že by spôsoboval rakovinu u ľudí.
Antranoidné laxatíva prechádzajú nevstrebaným gastrointestinálnym traktom až do hrubého čreva, kde sa menia na svoju aktívnu formu. Výsledné aktívne zlúčeniny spôsobujú poškodenie buniek vo výstelke čreva a vedú k apoptóze (forme bunkovej smrti). Poškodené (apoptotické) bunky sa javia ako tmavo pigmentované telieska, ktoré môžu byť pohltené zachytávacími bunkami známymi ako makrofágy. Po poškodení dostatočného množstva buniek vzniká charakteristická pigmentácia steny čreva. Tento stav sa môže rozvinúť už po niekoľkých mesiacoch užívania laxatív.
Melanosis coli možno pozorovať počas endoskopických postupov, ktoré vyšetrujú hrubé črevo, ako je kolonoskopia a sigmoidoskopia. Niekedy je diagnóza stanovená na základe mikroskopického vyšetrenia biopsií odobratých počas endoskopických postupov.
Ak osoba prestane používať antranoidné laxatíva, zmeny spojené s melanosis coli sa časom zmiernia a môžu zmiznúť.
Skoré štúdie naznačili, že antranoidné laxatíva môžu mať u ľudí karcinogénne alebo nádory podporujúce aktivity a že prítomnosť melanosis coli môže signalizovať zvýšené riziko rozvoja kolorektálneho karcinómu. Novšie následné štúdie však nedokázali súvislosť medzi rakovinou hrubého čreva a užívaním antranoidných laxatív alebo medzi rakovinou hrubého čreva a nálezom melanózy coli.