Alosetron (Lotronex) bol schválený na uvedenie na trh FDA vo februári 2000, ale v novembri 2000 bol stiahnutý z trhu kvôli vážnym, život ohrozujúcim, gastrointestinálnym vedľajším účinkom. V júni 2002 bol FDA opäť schválený na uvedenie na trh, ale obmedzeným spôsobom ako súčasť programu na riadenie rizík spojených s liečbou, ktorý sponzoruje farmaceutická spoločnosť. Použitie alosetrónu je povolené len u žien s ťažkým syndrómom dráždivého čreva (IBS) s prevládajúcou hnačkou, ktoré nereagovali na konvenčnú liečbu IBS.
Tento článok bol napísaný v čase prvého schválenia FDA.
--Medical Editors, MedicineNet.com
Syndróm dráždivého čreva (IBS) je komplexná gastrointestinálna porucha neznámej príčiny, ktorá postihuje približne jedného z piatich dospelých Američanov a trikrát viac žien ako mužov. Symptómy IBS zahŕňajú bolesť brucha, nadúvanie, hlien v stolici a hnačku a/alebo zápchu. Bežne je prítomných viac ako jeden symptóm. IBS môžu sprevádzať psychologické črty ako depresia, úzkosť alebo stres. Neexistujú žiadne testy na IBS. V skutočnosti je diagnóza IBS založená na prítomnosti kompatibilných symptómov a normálnych testoch na gastrointestinálne poruchy (napríklad röntgenové a endoskopické vyšetrenie čriev). Predpokladá sa, že príčinou IBS je dysfunkcia črevných nervov a/alebo svalov.
Keďže základná príčina IBS je neznáma, a preto nie je liečiteľná, zameraním liečby IBS bolo zvládnutie symptómov. Používa sa celý rad liekov vrátane antidepresív, antispazmík (uvoľňujúcich svalov), liekov proti hnačke a laxatív, ako aj zmeny v stravovaní (napr. vysoký obsah vlákniny, nízky obsah tuku). Použilo sa aj psychiatrické testovanie a liečba.
Alosetron (Lotronex) je prvý liek schválený špeciálne pre IBS. Dve 12-týždňové štúdie zahŕňali viac ako 1 200 žien s IBS, u ktorých bola hnačka prevládajúcim príznakom. Pacienti boli liečení počas troch mesiacov buď alosetrónom alebo placebom. Každý týždeň sa pacientov pýtali, či im liek, ktorý užívali, poskytol primeranú úľavu od bolesti brucha a nepohodlia. Adekvátna mesačná úľava bola definovaná ako aspoň dva týždne z každých štyroch po sebe nasledujúcich týždňov s adekvátnou úľavou. Štyridsaťjeden percent pacientov užívajúcich alosetrón zaznamenalo primeranú mesačnú úľavu počas každého z troch mesiacov (12 týždňov) štúdií, zatiaľ čo iba 30 % pacientov užívajúcich placebo zaznamenalo podobnú úľavu. Pacienti užívajúci alosetrón mali tiež menej dní s pocitom nutkania na stolicu (zníženie zo 7 z každých 10 dní na 4 z každých 10 dní), menej dennej stolice (zníženie z troch na dva za deň) a pevnejšiu stolicu. Najčastejší vedľajší účinok alosetrónu, zápcha, bol pozorovaný u približne jednej tretiny pacientov a spôsobil, že deväť až desať z každých 100 pacientov prestalo užívať liek buď na krátky čas, alebo na neurčito.
Presný mechanizmus, ktorým alosetrón zmierňuje symptómy IBS, nie je známy. Predpokladá sa, že nepohodlie a hnačka IBS sú spôsobené abnormálnou aktivitou svalov čriev a/alebo črevných nervov, ktoré ovládajú svaly. Jedným z chemických prenášačov, ktorý je dôležitý pri koordinácii činnosti črevných nervov, je serotonín. (Chemické poslovia sú chemikálie produkované a uvoľňované nervovými bunkami, ktoré sa pripájajú k receptorom na blízkych nervových bunkách a spôsobujú zmeny v blízkych nervových bunkách.) Alosetron patrí do triedy liekov, ktoré blokujú jeden typ serotonínového receptora nazývaného 5-HT3 receptor. Verí sa, že serotonín a jeho receptory v črevách riadia pocit bolesti (pocit), kontrakciu črevného svalstva a uvoľňovanie tekutiny do čriev. Tieto účinky serotonínu môžu spôsobiť bolesť a hnačku. Príčina IBS nie je známa, ale predpokladá sa, že stimuly ako jedlo, lieky, hormonálne zmeny alebo stres môžu vyvolať nadmerné uvoľňovanie serotonínu alebo nadmernú reakciu na serotonín. To môže spôsobiť bolesť a hnačku, ktorá sa pozoruje u pacientov s IBS s prevládajúcou hnačkou. Alosetron blokovaním 5-HT3 receptorov znižuje účinok serotonínu.
Niet pochýb o tom, že alosetrón je účinný. Zatiaľ to vyzerá bezpečne a súvisiace lieky, ktoré sú dostupné už roky, sa ukázali ako bezpečné. Existuje však niekoľko upozornení.
Po prvé, štúdie boli relatívne krátkodobé - 12 týždňov, ale IBS je chronický problém trvajúci mnoho rokov. Niektoré lieky časom strácajú svoju účinnosť a zatiaľ nie je jasné, či si alosetrón zachová svoju účinnosť aj z dlhodobého hľadiska. Po druhé, výskumníci štúdie definovali účinnosť (primeranú úľavu); možno sa však rozumne pýtať, nakoľko je primeraná úľava, ktorá je prítomná len dva týždne zo štyroch (50 % času)? Po tretie, hoci bol alosetrón účinnejší ako placebo, rozdiel medzi alosetrónom a placebom bol malý, okolo 10 %. (Možno by pacienti s IBS mali byť liečení najskôr placebom a alosetrónom by sa mali liečiť len vtedy, ak je neúčinné!) Napokon, menej ako polovica pacientov liečených alosetrónom dosiahla adekvátnu úľavu.
Očakáva sa, že alosetrón bude široko používaný, pretože IBS patrí medzi desať najčastejšie diagnostikovaných zdravotných problémov a existuje len málo účinných spôsobov liečby, ak vôbec nejaké. Napriek tomu medzi ženami s IBS je hnačka bez zápchy (ako sa vyskytla u pacientov zo štúdií) prítomná len v menšine. Zápcha je najbežnejšou formou IBS a alosetrón môže zápchu zhoršiť. Preto je alosetrón vhodný len pre menšinu žien s IBS. Alosetron nebol skúmaný na veľkom počte mužov a nie je schválený ani odporúčaný pre mužov, pretože menšie štúdie ukázali, že u mužov nemá žiadny prínos.
Napriek výhradám predstavuje alosetrón dôležitý krok vpred v liečbe IBS. Preukázanie jeho účinnosti pravdepodobne podnieti ďalší výskum s inými liekmi, ktoré menia uvoľňovanie chemických prenášačov alebo blokujú receptory v čreve. Pokrok však príde pomaly, pretože nerozumieme príčine IBS.