Kolagénna kolitída je stav, ktorý bol prvýkrát popísaný v roku 1976. Hoci už prešli tri desaťročia, jej etiológia, priebeh progresie a spôsob liečby sú stále nejasné. Diagnóza kolagénovej kolitídy môže trvať niekoľko rokov, pretože táto forma zápalového ochorenia čriev je menej častá, a preto je u lekárov zriedkavejšia. Keďže sa však prezentuje stále viac prípadov, najmä v dôsledku zvýšeného počtu pacientov, u ktorých sa vykonali biopsie hrubého čreva, vedci budú čoskoro schopní zostaviť podrobnejší obraz o jeho patogenéze a účinnosti liečby.
Medzi charakteristické symptómy spojené s kolagénovou kolitídou patria chronicky sa opakujúce epizódy častých pohybov čriev (3 – 20 denne), ktoré pozostávajú z nekrvavej, vodnatej hnačky a brušných kŕčov. 1 Kolagénna kolitída postihuje prevažne ženy stredného veku (50-70 rokov), pričom pomer medzi ženami a mužmi je približne 9:1. Nedávne správy tiež naznačujú, že choroba môže postihnúť aj deti. Ročný počet hlásených prípadov je približne 10 až 15,7 prípadov na 100 000. 2
Diagnóza kolagénovej kolitídy je založená na mikroskopickej analýze biopsií hrubého čreva. Kultivácie krvi a stolice sú zvyčajne normálne a endoskopia (kolonoskopia alebo sigmoidoskopia) sa tiež javí ako normálna. Tieto výsledky môžu viesť k nesprávnym diagnózam gastroenteritídy, syndrómu dráždivého čreva, celiakie (imunitná reakcia na pšenicu a obilniny v čreve) alebo stresu. Pri bližšej mikroskopickej kontrole však tkanivové biopsie odhalia zhrubnutú vrstvu subepiteliálneho kolagénu. Kolagénové vrstvy sú prítomné v normálnom hrubom čreve a sú zodpovedné za spojenie povrchových vrstiev čreva – epiteliálnych buniek – s ostatnými vnútornými vrstvami črevnej steny. Pri kolagénovej kolitíde je táto vrstva výrazne hrubšia (približne 5x) ako normálne a je spojená so zvýšeným počtom lymfocytov (imunitných buniek), plazmatických buniek (špecializovaných imunitných buniek zodpovedných za produkciu protilátok) a eozinofilov (imunitné bunky zapojené do ochrana pred parazitickými organizmami) v postihnutých vrstvách. 2
Výskumníci navrhli niekoľko teórií, pokiaľ ide o pôvodcu kolagénovej kolitídy. Jedna teória naznačuje, že ochorenie môže byť spôsobené užívaním nesteroidných protizápalových liekov (NSAID) na základe dodržiavania remisie, keď bolo užívanie ukončené. Nie všetci pacienti s diagnostikovanou kolagénovou kolitídou však hlásili predchádzajúce užívanie NSAID. Iná teória naznačuje, že ochorenie môže byť spôsobené bakteriálnymi toxínmi, ktoré spôsobujú poškodenie črevného epitelu. Toto počiatočné poškodenie môže spustiť miernu zápalovú reakciu, ktorá by mohla viesť k autoimunitným reakciám. Výskumníci ešte nezistili, či je kolagénová kolitída autoimunitnej povahy, ale štúdie preukázali jej súvislosť s rôznymi autoimunitnými ochoreniami vrátane reumatoidnej artritídy, systémového lupus erythematosus a celiakie. Niekoľko štúdií tiež uvádza spojenie kolagénovej kolitídy s inými črevnými ochoreniami vrátane ulceróznej kolitídy a Crohnovej choroby. Napriek takýmto pozorovaniam žiadna z týchto štúdií nepreukázala, či sa kolagénová kolitída nejakým spôsobom podieľa na vzniku alebo je výsledkom týchto porúch. 2
Liečbu kolagénovej kolitídy bolo ťažké posúdiť, pretože symptómy môžu spontánne ustúpiť. V dôsledku toho bolo ťažké navrhnúť rozsiahle výskumy na určenie účinnosti liekových prípravkov. Typicky liečba zahŕňa použitie protizápalových liekov vrátane sulfasalazínu, mesalamínu alebo kyseliny 5-aminosalicylovej. Ak symptómy nie sú vyriešené alebo ak je problémom tolerancia lieku, môže byť predpísaný prednizón, cholestyramín (látka znižujúca cholesterol) alebo rôzne antibiotiká. Nedávne práce tiež priniesli predbežné výsledky naznačujúce, že inhibítor rastového hormónu oktreotid a steroid budezonid môžu byť prospešné pri liečbe kolagénovej kolitídy. 3,4,5
V súčasnej podobe je kolagénová kolitída poruchou s nedostatočne pochopeným pôvodom, ktorej najlepší spôsob liečby je rovnako vágny. Hoci je jeho vývoj vo všeobecnosti benígny, jeho oslabujúce symptómy si vyžadujú ďalší výskum a väčšiu informovanosť medzi lekármi. S pomocou vylepšených zdrojov medicínskych informácií a populácie, ktorá si čoraz viac uvedomuje výhody pravidelných kolorektálnych vyšetrení, budú výskumníci schopní vyvinúť komplexnejší profil kolagénovej kolitídy, s ktorou budú pomáhať a vzdelávať jej chorých.