Lekárska profesia sa za posledné desaťročia výrazne zmenila, s rastúcim podielom lekárok. Vo veľa krajinách, polovica študentov vstupujúcich na lekárske fakulty sú ženy. Avšak, lekárky čelia počas svojej kariéry obrovským prekážkam:dostávajú nižšie platy a menej financií, majú väčšie problémy publikovať svoj výskum a majú pomalší kariérny postup ako ich mužské náprotivky. Publikovanie vedeckých článkov je kľúčové pre všetkých vedcov, pretože hrá hlavnú úlohu v procese propagácie a kariérneho postupu. Kvantifikáciu publikačnej činnosti žien možno považovať za indikátor ich úspešnej integrácie do vedy. Rodová nerovnosť v publikovaní môže byť jedným z hlavných dôvodov, prečo muži stále prevyšujú ženy na akademických vedúcich pozíciách.
Mnoho štúdií skúmalo rodové nerovnosti vo výskume, ale pre všeobecné biomedicínske časopisy sú dostupné iba obmedzené údaje. Vedci tu hodnotili prevalenciu prvého autorstva žien vo všeobecných biomedicínskych časopisoch a skúmali jeho variácie u viacerých autoriek, charakteristika článku a časopisu.
Vedci získali 767 náhodne vybraných článkov publikovaných v roku 2016 v časopisoch o primárnej zdravotnej starostlivosti a všeobecnej internej medicíne s vysokým dopadom. Extrahovali nasledujúce údaje:autor (pohlavie, počet publikácií a príslušnosť k prvému autorovi), príspevok (počet autorov, počet účastníkov a návrh štúdie) a charakteristiky časopisu (disciplína časopisu a impaktový faktor 2015).
Celkovo podiel prvého autorstva žien bol 48% (366 článkov), ale tento údaj bol významne vyšší pre časopisy primárnej zdravotnej starostlivosti ako pre časopisy všeobecné interné lekárstvo (63% vs. 33%). Pri viacrozmernej analýze ženy publikovali menej článkov, boli častejšie spojení s inštitúciami v západnom svete (55% vs. 45%) a častejšie publikovali kvalitatívne štúdie (vs. systematické recenzie alebo experimenty).
Podiel prvého autorstva žien zistený v tejto štúdii pre časopisy primárnej zdravotnej starostlivosti (63%) je priaznivo porovnateľný s existujúcou literatúrou, zatiaľ čo pre všeobecné vnútorné lekárstvo (33%) je tento údaj nižší ako podiel zistený v mnohých odboroch, okrem gastroenterológie. Zistenie (prinajmenšom pre časopisy o primárnej zdravotnej starostlivosti) možno čiastočne vysvetliť znížením rodových rozdielov v čase, ako ukázali viacerí autori. Podiel článkov so ženou ako prvým autorom sa zvýšil napríklad z 27% v roku 1994 na 37% v roku 2014 v šiestich významných lekárskych časopisoch, z 9% v roku 1992 na 29% v roku 2012 pre gastroenterologické časopisy, z 12% v roku 1976 na 48% v roku 2006 pre dermatologické časopisy, z 30% v roku 1989 na 52% v roku 2009 pre farmakologické časopisy, a zo 40% v roku 2001 na 58% v roku 2016 pre pediatrické časopisy.
Vedci tu zistili, že ženy používali na svoj výskum kvalitatívne metódy trikrát častejšie ako muži (ženy 25% vs. muži 8%). Vedci tiež zistili, že ženy sú menej náchylné publikovať pokusy (ženy 7% vs. muži 13%). Dôvodom môže byť skutočnosť, že ženy dostávajú stále menej grantov na výskum, a preto je menej pravdepodobné, že budú hlavným riešiteľom a/alebo prvým autorom týchto nákladných štúdií.
V štúdii boli tiež významné regionálne rozdiely. Najmä vedci zistili malý podiel ženských autoriek v Ázii (výsledky pre Južnú Ameriku a Afriku je ťažšie interpretovať kvôli nízkemu počtu pozorovaní).
Napriek tomu, že zistenia o ženskom autorstve článkov v časopisoch primárnej zdravotnej starostlivosti sú z hľadiska integrácie vedkýň povzbudivé, nedostatočné zastúpenie žien v článkoch publikovaných v časopisoch všeobecnej vnútornej medicíny, v článkoch pochádzajúcich z niektorých častí sveta (hlavne Ázie), a v systematických prehľadoch a skúškach sa týkali vedcov tejto štúdie.