Zamyslite sa nad kontrastnými výrazmi „Jem, aby som žil“ a „Žijem, aby som jedol.“ Bez ohľadu na to, čo definuje váš pohľad, dá sa povedať, že pre väčšinu ľudí je príjem potravy každodenným potešením a jedenie musí byť uspokojujúce a zároveň príťažlivé.
Sýtosť je pocit riadený uvoľňovaním molekúl do mozgu. Vedeli ste však, že to, ako sa po jedle cítite, závisí od vašej chuti do jedla, vône jedla a dokonca aj od vašich stravovacích návykov? Reakcia vášho tráviaceho systému na príjem potravy je vysvetlená v novej recenzii v časti Živiny od Dana M. Livovského a kolegov s názvom „Jedlo, jedenie a gastrointestinálny trakt“ .
Vôňa grilovaného jedla, farba ovocného šalátu a zvuk chrumkavého pečiva sú všetky organoleptické vlastnosti (pomocou zmyslov), ktoré spúšťajú vašu chuť do jedla ešte predtým, ako si dáte prvé sústo. Potom nasleduje teplota, textúra, štipľavosť a chuť.
Chuť je pravdepodobne najspoľahlivejším zmyslom používaným počas príjmu potravy a zahŕňa päť základných kategórií slaná, kyslá, horká, sladká a umami . Receptory pre tieto chute sú prítomné hlavne vo vašom jazyku, ale zdá sa, že sú prítomné aj pozdĺž gastrointestinálneho traktu a ich funkciou je regulovať homeostázu čriev. Črevná homeostáza* je vo svojej podstate súčasťou radu hedonických pocitov, akými sú napríklad tráviaca pohoda a nálada, zatiaľ čo postprandiálne skúsenosti sú spojené s rôznymi premennými súvisiacimi s príjmom potravy.
Vnímanie chuti a jedla možno chápať podľa konceptu chutnosti:aké príjemné je niečo jesť – alebo nie, podľa okolností. Napríklad chutnosť** klesá, keď sa zmenšuje hlad a objavuje sa sýtosť . U jedincov s príznakmi súvisiacimi s konzumáciou potravy, ako je syndróm dráždivého čreva (IBS), hedonický pocit pred jedlom (chutnosť) a počas konzumácie (chuť) nekoreluje so zážitkom počas trávenia. U týchto jedincov nepríjemné zažívacie pocity povedú k zníženiu chutnosti .
Pôžitkársky pocit po jedle závisí od mnohých faktorov a je potrebné ho ďalej skúmať, aby sa pomohlo pri starostlivosti o jedincov s anorexiou a bulímiou. Navyše, uvedomenie si konzumácie potravín a znovuobjavovanie chutí by sa mohli stať spojencami v boji proti obezite.
Jednu až dve hodiny po požití jedla sa zvyšky potravy, ako napríklad fermentovateľná vláknina, začnú dostávať do hrubého čreva . V dôsledku toho črevná mikroflóra produkuje molekuly, ktoré vyživujú črevá, ako je butyrát – jedna z najrozšírenejších mastných kyselín s krátkym reťazcom – neurotransmitery, ako je serotonín a plyn. Celková produkcia plynu na vrchole aktivity mikroorganizmov je niekde medzi 200 ml a 600 ml, pričom plyn v hrubom čreve zostáva 4 až 6 hodín a potom postupne klesá. Plynatosť ako taká môže spôsobiť pocit nadúvania a nepohodlie, čím sa zníži chutnosť ďalšieho jedla. O správnej interakcii medzi absorpciou potravy a reakciami v rámci črevnej mikroflóry sa však vie len málo, takže ďalšie skúmanie predmetu stojí za to.
Požitie jedla spúšťa hedonické správanie jedákov v rôznych fázach procesu. Stravovanie ako také je často zabudnutým, ale nevyhnutným zdrojom potešenia, ktorý je kľúčom k podpore zdravých návykov (žuvanie, čas jedla) a zdravej výživy (diverzita potravín).
*Biologická homeostáza je prirodzená regulácia organizmu na udržanie konštantných biologických parametrov ľudského tela, keď čelí zmenám v prostredí (napr. telesná teplota).
**Hedonický pocit pochádzajúci z jedla, ktoré je príjemné alebo averzné pre podnebie.
Odkaz:
Livovský, D.M.; Pribič, T.; Azpiroz, F. Jedlo, stravovanie a gastrointestinálny trakt. Živiny 2020, 12, 986. DOI :https://doi.org/10.3390/nu12040986