Laboratórna prehliadka pri akútnej apendicitíde je obmedzená na účtovníctvo hlavne o kvantitatívnych a kvalitatívnych zmenách bielych prvkov krvi. Niečo špecifické však v týchto zmenách pre apendicitídu nie je, poukazujú len na to, že niekde v organizme je zápalové centrum a teda môže slúžiť na odlišnosť akútnej apendicitídy od nezápalových ochorení brušnej dutiny, pri ktorých tieto zmeny nie sú. Po záchvate apendicitídy spravidla nasleduje leukocytóza v krvi a veľkosť leukocytózy je paralelná so silou infekcie a stupňom lokalizovanosti procesu. Akútnejšia apendicitída prešla do progresie, do prechodu na ďalšie tkanivá, že leukocytóza je výraznejšia, a naopak, ako proces je ohraničenejší, že leukocytóza je menšia. Úplne sa na to spoliehať pri hodnotení hmotnosti akútnej apendicitídy by však bolo riskantné:nemožno zabúdať, že po prvé, leukocytóza závisí od reaktivity organizmu (úloha veku, odložené infekcie atď.) a po druhé, appenditsita s prudkou intoxikáciou organizmu často nie je nasledovaná leukocytózou. Ak apendicitída skončí tvorbou abscesu, leukocytóza sa udrží, kým posledný nebol ohraničený; akonáhle k nemu dôjde, leukocytóza zmizne.
Teraz pri posudzovaní hmotnosti apendicitídy pripisujte význam takzvanému posunu bielych elementov krvi doľava, smerom k mladým formám leukocytov. Čím je tento posun výraznejší, tým istejšie možno hovoriť o deštruktívnom charaktere procesu v výhonku. Asher sa domnieva, že pri katarálnej apendicitíde množstvo všetkých nezrelých foriem leukocytov nepresahuje 14 % a pri perforatívnej apendicitíde komplikovanej peritonitídou je viac ako 35 %. Ešte jednoduchšie je zvážiť posun krvi v percentách neutrofilov v pásme (P. N. Demidov) doľava. Pásmo posunu na 10 % charakterizuje katarálnu apendicitídu, na 25 % – flegmonóznu a nad 25 % – deštruktívnu.
A. A. Kozlowski pripisoval dôležitosť pri diagnostike rôznych foriem akútnej apendicitídy pomeru medzi leukocytózou a neutrofíliou.
Podľa nášho názoru dáva málo na diagnostiku akútnej apendicitídy test dimentácie erytrocytov (EDT). Pri včasnom štúdiu tejto reakcie pri rôznych chirurgických ochoreniach sme dospeli k záveru, že zrýchlenie sedimentácie erytrocytov nezávisí ani tak od ostrosti procesu, koľko od rozsiahlosti a hlavne od trvania jeho prúdu. Takže akútna apendicitída v ranom štádiu, aj keď je komplikovaná difúznou peritonitídou, nedáva zrýchlenie reakcie. Naopak po apendicitíde v štádiu infiltrátu alebo abscesu nasleduje výrazné zrýchlenie sedimentácie. Približne k rovnakému názoru na ROE pri akútnej apendicitíde prišli EP Chernyaeva a KI Polisadova.
Výskum moču pri akútnej apendicitíde má určitú topograficko-diagnostickú hodnotu:v prítomnosti ascendentného alebo panvového zabezpečenia výhonku v ňom môžu tam byť čerstvé erytrocyty.