Ide o viac, často jeden útok nasleduje priamo za druhým, a to pacienta tak vyčerpáva, že vo svojich sťažnostiach vystupuje do popredia.
Po každom záchvate zvracania pri žlčovej kolike nasleduje väčšinou erupcia skôr malých množstiev, dávivé hmoty a posledné predstavujú alebo len jeden obsah žalúdka alebo tieto obsahy s nečistotou žlče. V jednom prípade je táto nečistota taká nepatrná, že ju pacient pociťuje len horkou chuťou vracajúcich hmôt, inokedy je naopak množstvo žlče v päte také vysoké, že je ľahko rozpoznateľné; nakoniec sa pozorujú prípady cholelitickej koliky, pri ktorej emetické masy pozostávajú takmer z jednej žlče. Choleméza závisí od frekvencie zvracania a od ich trvania, záchvaty zvracania nasledujú po húštine, čím sú dlhšie, tým sú vytvorené podmienky na to, aby emetické hmoty obsahovali vo väčšej či menšej miere žlčovú nečistotu ( nasasyvaniye žlčovým žalúdkom z dvanástnika).
Ak pri choleméze nie je nič striktne špecifické pre žlčovú koliku, potom to má predsa nejakú diagnostickú hodnotu, pretože takéto pretrvávajúce vracanie, ktoré nakoniec vedie k alokácii s vracaním žlče, sa pozoruje pri biliózna kolika.
Spolu s bolesťami brucha pri záchvate bilióznej koliky sa môže objaviť aj svalové napätie brušnej steny. Podľa nej je charakteristická jeho závislosť väčšinou od bolesti:prejavuje sa najmä svalové napätie, než bolesť je výraznejšia. Najviac sa oblieka vo výške bolestivého záchvatu a medzi záchvatmi, keď bolesť ustane, prudko klesá alebo dokonca úplne zmizne. Avšak ani v zápale bolesti nedosiahne napätie brušnej steny až koliku nikdy veľmi ostrý stupeň derevyanistost. To isté treba povedať aj o prevalencii svalového napätia na brušnej stene:čím intenzívnejšie ako bolesť brucha, tým je svalové napätie rozšírenejšie. Najčastejšie sa obmedzuje na hornú polovicu brušnej steny a pri „čistej“ cholelitickej kolike, bez prítomnosti zápalového procesu v žlčníku, napätie prebieha na brušnej stene celkom rovnomerne, bez výraznej dominancie jej intenzity v pravom hypochondriu.
Ako prejav svalového napätia je potrebné pri cholelitickej kolike pozorovať obmedzenie pohyblivosti pri dýchaní prednej brušnej steny. Nikdy však nedosiahne stupeň úplnej nehybnosti (pretože napätie brušnej steny nikdy nedosiahne ostrý stupeň), je však veľmi citeľné pri liečbe hornej polovice žalúdka.
Pomerne často sa stáva, že pacient s cholelitickou kolikou namiesto napätie brušnej steny iba rovnomerne nafúklo žalúdok; pri palpácii dáva pocítiť pocit pružnosti, ktorý by sa mal dať odlíšiť od napätia. Väčšinou sa však pacient v takýchto prípadoch sťažuje na pocit ťažoby v žalúdku, podporu, astmu a pod.
Záchvat žlčovej koliky sa okrem toho prejavuje palpatornou chorobnosťou, ktorá sa prejavuje už pri povrchovej palpácii, častejšie až pri hlboký.
A v niektorých prípadoch môže po záchvate žlčovej koliky nasledovať fenomén kolapsu, ale táto komplikácia je pomerne zriedkavá.