Všeobecné javy, ktorými sa akútny zápal slepého čreva, samozrejme, nemá nič špecifické pre toto ochorenie. Treba ich však brať do úvahy, pretože charakterizujú váhu procesu.
Aj keď akútna apendicitída niekedy prebieha aj bez zvýšenej teploty, jej existenciu je však potrebné považovať pre túto chorobu za obvyklú. Teplota je v niektorých prípadoch rôzna, v závislosti, na jednej strane od individuálnej reakcie pacienta, až po iné — od patoanatomických zmien na výhonku.
Pre akútnu apendicitídu je charakteristická miernejšia ako vysoká teplota , najmä jeho počiatočného štádia, pričom zápalový proces je obmedzený ešte na výhonok. Ako proces prechádza do okolitých tkanív, stáva sa periapendicitídou, teplota sa začína zvyšovať a spôsobuje veľké výkyvy. Táto okolnosť môže mať určitú diagnostickú hodnotu, aj keď tu sú časté výnimky. Je známe, že gangrenózna apendicitída často prebieha bez zvýšenej teploty. V senilnom veku v appenditsita, dokonca aj po reakcii z pobrušnice, je teplota zvyčajne nižšia, ako sa očakávalo. Deti môžu mať naopak pomerne vysokú teplotu a pri katarálnej apendicitíde.
Stav pulzu pri apendicitíde je dôležitý ako indikátor priebehu zápalového procesu. Najčastejšie sa pozoruje súlad medzi pulzovou frekvenciou a výškou teploty. Ich nesúlad, hlavne zrýchlenie pulzu v porovnaní s teplotou (dekusácia krivky pulzu a teploty), naznačuje rýchlo napredujúci proces. Kan tvrdil, že fenomén návratu – bradykardia – je charakteristický pre gangrenóznu apendicitídu. Vieme však, že napríklad bradykardia u detí ešte neslúži ako zlé znamenie. Sh in a rt of c považovala zníženie krvného tlaku za znak indikujúci nepriaznivý priebeh akútnej apendicitídy. O tom je možné povedať, že každá apendicitída, po ktorej nasleduje prudký pokles krvného tlaku, častý, malý pulz naraz, musí vzbudzovať strach z jej toxicity.
Akútna apendicitída zrejme dosť často začína oddialiť stoličku ako mnohí pacienti poukazujú na príjem laxatív. Ak áno, potom v tomto oneskorení sotva je niečo charakteristické pre chorobu. V určitých prípadoch sa súčasne pozoruje aj oneskorenie plynov, t.j. javy nepriechodnosti čriev, húštiny príbuzný, je vzácnejší ako plný. Táto nepriechodnosť pravdepodobne závisí od parézy slučky ileálneho čreva susediacej so zápalovým centrom. Nepriechodnosť čreva však môže vzniknúť nie na začiatku ochorenia, ale až neskôr, niekoľko dní po jeho vzniku. Takáto nepriechodnosť je dôsledkom alebo prebytkom čriev, vytvorenými komisúrami alebo vznikajúcou peritonitídou.
Veľmi zriedkavo sa akútna apendicitída začína hnačkou, napriek tomu je nemožné, ako to robia niektorí autori, uvažovať, že jej existencia ju vylučuje. . Takže deti majú hnačku viac-menej každodenný. Ako uvidíme, po apendicitíde v panvovej časti výhonku niekedy nasleduje ponosa s tenezmou. Hnačka sa môže vyvinúť nielen na začiatku ochorenia, ale aj pri ďalšom prúde akútnej apendicitídy ako prejav prudkej intoxikácie pacienta. Pozoruje sa zvyčajne na apenditsita komplikovanej difúznou peritonitídou [n. splanchnická paralýza!).
Močenie pri akútnej apenditíde zvyčajne nie je prerušené, ale ak po záchvate nasleduje vysoká teplota, môže byť zriedkavejšie. Napriek tomu je potrebné pozorne sledovať diurézu pacienta. Je známe, že po toxickej apendicitíde niekedy nasleduje takmer úplná anúria. Pri apendicitíde komplikovanej rozšírenou peritonitídou sa prideľuje malé množstvo moču; ak je zaznamenané zrýchlené močenie, je potrebné predpokladať apendicitídu s panvou alebo zriedkavejšie ascendentné zabezpečenie výhonku.